Keci na psychiku

Aj ja som mala "Hačikó"

11. ledna 2017 v 14:15 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Miestna televízia odvysiela postarší film a už je z toho celý štát v prdeli. O ničom inom sa nehoví, ako o oddanom psovi Hachiko. Najprv sa rodili malí Onurovia a Šéhrezády, teraz každý chce japonskú akitu.
V prvom rada Vám chcem povedať, že ak si plánujete kúpiť toto plemeno len preto, lebo chcete mať doma ikonického psa, čo bude na Vás čakať po smrti, vravím Vám neblbnite. Po prvé toto plemeno nieje také ideálne povahovo ako si myslíte. Je tvrdohlavé, neustále zdrhá a nanaučíte ho ani sadni. Po chvíľke by ste boli sklamaní, a ako to chodí, skončil by chudáčik Hačikó v útuľku. Po druhé, hoc aký pes vie byť ako Hačikó.

Tu začína príbeh mojho psa. Malého orieška, ktorého suseda našla túľať sa po dedine s reťazou okolo krku. Vypadal biedne. Malá krátkosrstá béžova fenka. Pravdaže, čo suseda neurobí? Začne presviedčať moju mamu nech si ho vezme. A kedže ju v tom podporovali aj tri malé deti, mali sme nového psa.
Dom sme mali novo postavený, plot sme nemali žiaden. Napriek tomu Betka (áno viem nieje to žiadne meno ako Hačiko, Onur, či Šéhrezáda) nikdy neopustila dvor bez nás alebo kvôli nám.
Nenávidela poštárov. Vždy, keď sme zo srandy zakričali "Betka, poštár", utekala k ulici a plánovala vraždiť. Ale inak to bol neksutočne milý, neškodný a hlavne oddaný pes. Trávili sme s ňou veľa času.
Pravdaže, ako deti sme chodili do školy. Každý deň na autobus, a potom naspäť. Už tu začína jej Hačikó príbeh. Každý deň nás odprevádzala na zastávku (nik jej to nekázal, zo začiatku boli pokusy zadržať ju doma). Odprevadila nás tam, počkala s nami na autobus a potom sa vrátila domov. Každý deň.
Tak isto nás odprevádzala aj do kostola, čo teda bola veľká štrecha. Tam na nás počkala pred bránou kostola (pekne sedela a ani sa nepohla) a keď sme vyšli zas nás odprevadila domov.
Raz sme išli do kostola, Betka s nami. Zostala pred bránou, ako vždy. Po omši sme vyšli, Betka nikde. Volali sme na ňu, nič. Tak sme šli domov, mysliac si, že aj ona šla domov. Doma nebola. Začala nás chytať panika. Nasadli sme do auta, aj suseda a behali sme po celej dedine kričiac jej meno. Nikde. Hľadali sme až do noci, keď už sme boli na ceste domov, mama povedala nech sa ešte raz kukneme pred kostol. Pre istotu. Vyšli sme na kopec a tam pred bránou sedela Betka a čakala. Zrejme si dákam odbehla a nevidela nás odísť. Tak nás čakala, v tej zime, v tom snehu. Neviete si predstaviť aký sme boli radi. Rýchlo sme ju zobrali domov a dali do teplej vody.
Pravdaže, aj tento príbeh sa končí smutne. Jej odprevádzanie sa jej raz stalo osudné. Rovnako ako nás, aj mamu odprevádzala do obchodu, ktorý bol hneď cez cestu opriti našej zastávke. Mama prešla ces cestu, no Betka ostala na zastávke čakať. Zrazu si to rozmyslela a chcela prebehnúť cez cestu za mamou...a zrazilo ju auto.
Napriek rýchlemu prenosu k lekárovi to neprežila. A tak skončila naša Hačikó. Naša Betka.
Viem, že to nieje Hollywoodsky príbeh, ale je rálny.

Preto mám nervy keď ľudia chcú len a len japonskú akitu. Vôbec netušia že to nieje plemenom, ale vďačným psom. Betku sme zachránili z ulice a lepšie nám vďaku ukázať nemohla.

Vedecké prednášky vo voľnom čase

7. února 2016 v 15:58 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Poznáte to. Máte sa učiť a namiesto toho všeli-ako prokrastinujete. Ale ako prikrastinuje taký biológ? Trvalý odkaz na vložený obrázek
Pozerá si vedecké animácie na youtube, číta knihu od uznávaného biológa, alebo sa vyberie po vedeckých prednáškach do klubov.
Za posledný čas som absolvovala dve, ktoré stoja za spomenutie.
Prvá bola Biohacking. Zaujala ma veľkým podnadpisom "ako sa dožiť 1000 rokov". Nieže by som chcela žiť tak dlho, ale prinajmenšom mi to prišlo fascinujúce.
Celá prednáška sa niesla v dosť optimistickom duchu s pozitívnym pohľadom na technológie a na ich exponenciálny vývoj. Podla ich prednášky sa vývoj človeka doteraz niesol lineárne až do bodu, v ktorom sme teraz. Do bodu kedy sa začína vývoj exponenciálny.
Taktiež nám povedali niečo o dvoch rôznych pohĺadoch na vývoj človeka. Prvý je paleo a druhý transhumanizmus. V čom spočívajú, ukáže obrázok.
Trvalý odkaz na vložený obrázek
Celá prednáška pozostávala z 4 prednášok rôznych ľudí. Prvá bol príhovor, kde sa viac menej riešili morálne otázky, ďalej čo budúcnosť môže priniesť a celkovo úvod do programu.
https://pbs.twimg.com/media/CZMoMGeWYAAOycD.jpg
Druhá prednáška bola zdravá výživa. Musím povedať, že keby som chcela návod na diétu, zapnem si teleráno. Našťastie nám bolo vysvetlené aj čo to o biologických procesoch, na ktorom bola táto "dieta" postavená. A vrámci propagácie tohto stravovania podávali zadarmo velice dobrú kávu.
Tretia prednáška bola vedená IT čkárom. Taktiež bola viac menej o správnom stravovaní, ale aj iné "biohacky" ako zlepšiť kvalitu života. Najviac ma zaujala meditácia. Páčilo sa mi, ako ju poňali, niečo čo nieje len blud, ale reálne niečo prospešné.
Posledná prednáška bola o nootropikách - o psychostimulantoch, ich účinkoch a rizikách.

Trvalý odkaz na vložený obrázek
Viac fotiek: tu
Ďalšia udalosť bola organizovaná denníkom N, ktorý je síce iné spektrum, ako som ja ladená, no prednáška v spolupráci science.sk ma zaujala. Hlavnou témou boli technológie, ich potenciál, využitie a budúcnosť.
Ako hlavný hostia boli - pani zo Slovenskej Akademie Vied, rektor z STU a pán investor.
Vyseli nám tu teda viac menej tri mozgy, tri názory na isté témy. Najviac som sa zhodovala s pani, ktorá sa na túto tému pozerala aj viac morálne - najme na bezpečnosť a nehladela len na peniaze. Pán s STU tam bol asi na to, aby robil reklamu technickej univerzite a pán investor...no ten rozprával iba o peniazoch a bol mi velice nesympatický.
Hlavné témy boli:
"smart technológie" - najme ich využitie v domácnosti. Ide o domáce spotrebiče, pripojené na internet. Taká chladnička pripojená na sieť síce znie divne, ale má realné využitie. Naprílad pri sledovaní starších ľudí, ktorých nemáte čas stále kontrolovať. Stačí mať tento program, a podľa frekvencie otvárania chladničky sa ľahko zistí, či sú v poriadku. Rovnak by sa dalo využiť samonakupovanie. V chladničke chýba mlieko? Sama ho objedná. Rovnak zapnutie práčky z diaľku keď sedíte v zápche, regulovanie využitia energie - spotrebiče by fungovali najme v noci, kedy je prebytok energie a tým pomohli k ekologickejšiemu spravovaniu.
zdigitalizovanie všetkých informáciií - bezpečnosť, hrozba ich hacknutia a zneužitia (pani pekne prirovnala potenciálne nebezpečenstvo s Orwelovími knihami). Ide o zdigitalizovania napríklad všetkých zdravotných záznamov. Síce by to ulahčilo zdravotníctvo a taktiež výrobu liekov a dávkovania na mieru, no takéto skladovanie informácii vyžaduje ich primeranú ochranu, nakoľko by sa rýchlo dali zneužiť. Tu načrtli aj ako je vývoj technológií naháňačka ako mačka a myš. Na jednej strane sú vývojári, na druhej hackeri. Obe skupiny sa vždy snažia predbehnúť tu druhú.
"autonómne autá" - ich potenciál, problémy so zavedením. Inak povedané, autá bez vodičov s prednastaveniami trás. Chcete niekam ísť? Auto je pred vašim domov za 3 minúty a bezpečne vás odvezie kam chcete. Bezpečne. Tu je otázka. Aj keby boli všetky tieto auta neviem ako úžasne bezpečné, stále budú na cestách autá s omylnými vodičmi. Preto tento prechod na autonómne autá je velice zložitý.
"3D tlač"- využitie, problémy, potenciál. 3D tlač vyzerá ako revolučná technológia no nie všetky problémy sa ňou dajú riešiť. Nakoľko samotná 3D tlač má veľa problémov. Najväčšou su materiály, ich odolnosť a schopnosť sa "dať vytlačiť". Preto tejto technológiií prekvapivo nedávajú hlavnú rolu v budúcnosti.
"crisper cas9" - síce ale iba okrajovo načrtli túto tému, nemohli ju vynechať. Škoda, je to moja oblubená. Pravdaže tu spomenuli morálne otázky genetického modifikovania ľudí, embrií a celkovo otázky budúcnosti.
Ďalej sa riešili spolupráce medzi vednými odbormi, financovanie, problémy v zákonoch, ktoré brzia vývoj a iné zaujímavé diskusie.
Musím povedať, že tieti prednášky sú rozhodne dobrý spôsob ako využiť voľný čas. Človek ostáva v obraze a naučí sa niečo nové.

Veda vs cirkev

31. prosince 2015 v 14:12 | Kvakva
Upozornenie: tento článok vznikol behom náhleho zanietenia, čítajúc si vedecké články a prehlásenia Georga Churcha, génového inžiniera a v pozadí hecovaním albumu kapely Mindless Self Indulgence. Preto nič, čo tu budete čítať, nesmiete brať vážne, najme nie, ak ste ortodoxný kresťan. Nejdem hanobiť vieru pre "dobro vedy", idem nadávať na cirkev v ešte väčšie dobro vedy. Alebo, ak ste kresťan, prečítajte si môj článok, a zistite čo myslím.

Upozornenie 2: článok pôvodne písaný na druhom blogu!

/rovnak dávam do pozornosti, že každé hrubé, šikmé písmo, je zaujímavý odkaz/

Pokryteckosť ľudí voči homosexualite - sociálny experiment

6. prosince 2015 v 18:21 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Začalo to nevinne na diskotéke. So spoluadminkou Karin sme si chceli zatancovať bez toho, aby nás otravovali chlapi. Tak sme si vytvorili osvedčené krytie "sme lezby".



-mala som potrebu zverejniť článok aj na osobnom blogu, no dvakrát ho publikovať je zbytočné.

21/52 Foto - Zbohom zeleň

16. listopadu 2015 v 18:24 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Neuveríte,ale ja ešte žijem!
Mám však toho teraz veľa, tak nemám čas fakt na nič.
Našťastie jeden večer ma osvietilo a behol polhodiny sme s kamoškami nafotili fakt iba pár fotiek, upravila som len dve. Zatiaľ tá prvá:
21/52 So long, verdure by Kva-Kva


Môžete ma ale zastihnúť na twitteri a na novom blogu, kde nás je troška viacej, takže tam budete ma aj čo čítať. Ja tam zatiaľ pridávam svoje staré fotky, nech tam neni prázdno, dokým sa to zozbehne.

Prečo vždy Japonsko?

8. října 2014 v 20:39 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Stále sa zamýšlam, kde je spravodlivosť. Prečo Japonsko vždy musí takto trpieť. Tí ľudia si to vobec nezaslúžia.
Ľudia by tam za druhého dýchali, keby sa to dalo. Ľudia si tam tak vážia druhého život, majú nesmiernu pokoru a pokoj. A tá príroda im nedá pokoj ani za svet. Prečo karma netresce ľudí, čo si to fakt zaslúžia? Ľudí čo dávajú malým deťom do ruky zbrane a učia ich zabíjať skorej, ako na nočník.
Predtým som sa vždy nad všetkými japonskými katastrofami pozastavila, polutovala a to bolo všetko. Teraz ma to však fakt zožiera. Keď som všetkú tú pokoru zažila na vlastnej koži. Až sa cítim previnilo, že som sa tomu vyhla. Už len to, že pri mne vybuchla sopka Ontake, zahynulo tam 47 ľudí, a ja som si proste odletela preč, ma trocha desilo. Ako proste odídem do bezpečia, medzi ľudí, čo si to ani nevážia. A prosím. Niesom ani týždeň na Slovenku, a v Japonsku už riadi druhý tajfún. Všetci okolo mňa stresujú, aké mám šťastie, že som už doma, a mne je to lúto. Neviem prečo cítim povinnosť prežívať ich bolesť s nimi...aj na diaľku. Viem, že s Japonskom nemám nič spoločné, že som tam doma asi ako eskymak u Kleopatri, ale za ten čas strávený tam, som dostala toľko dobrého pocitu a tak sa ku mne milo správali, že mám pocit, že im to musím splatiť.
Neviem či ma tu vobec niekto chápe. Asi si musíte myslieť, že nemám v hlave neičo v poriadku. Ja len keď si spomenem na to ich správanie, energiu a neskutočne pozitívnu auru....ách. Vždy sa mi vybaví ako spievam a smejem sa s tou bandou v parku, ako mi dáky mladý chalan chytil vo vetre obal od paličiek a s úklonom ho podal, ako mi v núdzi pomáhalo celé letisko, ako somnou behali, smútili i tešili sa...ako v parku dvaja mladý ľudia tešili deti bubli-fukom. Na to nikdy nezabudnem...

Toľko k tomu.

Druhý deň v Japonsku - Tokyo

23. září 2014 v 13:53 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Takže už druhý deň okupujem toto preúúúžasné mesto. Nikdy som neverila že sa mi sem podarí niekedy dostať a nie že urobíme interview s japonskou televíziou a že druhý deň sa tak skvele zabavím v centre Tokya so skupinou japoncov hrajúcich na nástroje. Vážne. Zaspievali sme si s nimi The Beatles, The Gazette a my sme im zaspievali Silný Refrén od Horkýže Slíže - ich nadšenie sa nedalo ani opísať.
Ja som to ryšavé.
A ryšavé som aj tu:


Naša večera dnešná :D

a random Tokyo:

A dáke hlášky z pobytu (teda na ktorých sme sa my smiali):
pod perexom!

Sayonara mami, v nedelu letím do Japonska!

17. září 2014 v 21:44 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Čo tam budem robiť? Fotiť všetko ako japonský turista!
Ešte dnes o 16:00 som plakala že nikam nejdem. O hodinu na to som už zháňala kufor.
A teraz, konečne som zvačša zbalená!! :D Smer ---- TOKYO!
Viem, že už nepíšem skoro iné články ako fotopríspevky, ale dáko sa premožem a pokúsim sa Vám z Japonska postupne posielať fotoreport aj s dákym opisom japonského života. Idem tam na 8 nocí, odlietam v nedelu 10:05 a prichádzam 29. 9., v pondelok, čas neviem :D
Najviac ma teší, že medzipristátie mám v Paríži :3 Povodne som mala mat v Dubaji, na čo som sa velice tešila, ale tak aj Paríž je super ;)
A ak by niekoho zaujímalo prečo tam idem, tak len tak. S kamarátom to bol náš veľký sen už velice dlho, tak tento rok prišiel nápad to zrealizovať. A kuknite, koľko ľudí sa nám smialo, že možme snívať.
Jediné čo ma mrzí, že nebudem v nedelu na Comic Salóne, ale inak tam budem behať ako Police Amy z Doctora Who. :)
Dobre, to je vše, ponáhlam sa tak Vám napíšem neskor :)
Sayounara!

10 tipov ako stráviť prázdniny

25. února 2014 v 12:42 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Tiež si kladiete otázky, čo robiť cez jarné prázdniny? Ja tiež. Tu je 10 tipov podľa mňa, možte sa inšpirovať.
1. Pozerať seriály: Jedna z činností, ktorá málo kedy omrzí.
2. Tráviť čas so svojim milým: Jo, bolo by to pekné, keby váš milý nemal inak prázdniny ako vy.
3. Fotiť: ach tie ambície, že keď sa rodina odsačkuje preč a vy máte dom len pre seba. Všetky tie nápady a návrhy, už kypíte nedočkavosťou, kedy ich zrealizujete. A v tom zistíte, že rodina si zobrala foťák zo sebou.
4. Kresliť: Niečo pekného si nakresliť. OKej, niečo nakresliť. Tu vás ta chuť ale prejde, lebo buď nebudete vedeť čo kresliť, alebo až to nakreslíte napíše vám asi 50 ľudí nech nakreslíte jeho/ju.
5. Písať nezmyselné články na blogu: ehmm...
6. Učiť sa: no okej tento bod rovno preskočme....
7. Jesť: ak nemáte dietu alebo prespíte raňajky aj obed, prečo nie...
8. Športovať: čo tak si zabehať? Nasadíme hrubé vetrovky, pršiplášte, návleky na nohy, možno dážnik, rukavice, termo prád---eeehm radšej ne.
9. Ísť von s kamarátmi: áno von síce idete, ale ste taký švorc, že buď založíte charitatívnu zbierku, alebo ste proste "na sucho".
10. Robiť cosplay: no až zoženem asi 10 vecí čo mi ešte chýba, možno aj hej.

ps: je zlé, ak čítanie berem už ako samozrejmosť, nie ako možnosť?

Tak a podľa jednoduchej matiky života zas budem len kukať seriály a priberať.
Ale! Stihla som nafotiť pár fotiek...ehm..no..pár...tak 800.
Postupne sem ich pridám (pre nedočkavcov sú na mojom DA).
Pac a pusu,
Kvakvis

Zažila som adrenalínový výlet len za 30€

19. února 2014 v 19:55 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Neuveríte, čo všetko som včera zažila. Blúdila som na Čečenskom letisku, bežala cez teroristické mínové pole, peškovala a stopovala na dialnici, zviezla som sa s milým chlapíkom v nadupanom fáre, vybavovala som papierovačky na colnici a vyhýbala som sa trom televíznym štábom.
A to všetko kvoli tomu, že som si priplatila niečo cez 30€ za poštovné z Fedexom.
Ono totíž som si objednala krásne vecičky z netu. Je to lacné, pekné, prečo nie, však? Do pár dní som to mala mať doma, tak som si aj to poštovné zaplatila. A v čom je pes zakopaný? Kedže moja zásielka presiahla istú sumu, musela sa precliť. A tak namiesto toho, aby mi bola doručená domov, mi prišiel email na upozornenie o začaní colného konania. A tak som sa trepala na letisko, aby som zistila, že colnica je 17km dlhou cestou po obvode na opačnej strane letiska. Našťastie sme sa opýtali správneho človiečika, ktorý bol taký zlatý, že nás tam zobral, počkal a zobral aj do fedexu. A tam, kedže moja múdra hlavička zabudla doklad o zaplatení, sa moja cesta skončila. Teda, skorej začala, lebo dostať sa odtiaľ bolo fakt neskutočné.
A čo urobí človek, keď je stratený a čaká ho dlhá cesta? Začne robiť blbosti. Aj my sme začali. A tak vznikli naše historky o čečenských teroristoch.
Oh a tie televízne štáby. Po tom všetkom sme totíž ešte zašli na hokej na námestie a kedže tam bolo asi 5 ľudí s dresmi (z toho 4 komparzisti) tak si tam lovili tých na rozhovor, čo boli nezávyslí. A ja som dres mala. Utekala som pred nimi ako terminátor pred cigánmi.


No a aspoň sa pochválim aké veci som si kúpila no neeee?

Ťeším sa, až v nich urobím dáke fotky :)
Ale najprv si ich na tom letisku musím vyzdvihnúť, takže ma čaká ešte raz tá istá cesta D:
Sayoooonara,
Kvakva

ps: cez víkend plánujem fotiť a pridať sem aj dáke už nafotené fotky. Máte sa na čo "tešiť".

Cosplay Projekt : Amy Pond

9. února 2014 v 20:16 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Takže, možno ani neviete, že aj ja sa občas !pokúšam! o Cosplay. Už som Cosplayovala Uruhu z The Gazette (snaha bola),posledné CS-ko som bola Amy Pond v policajnom prevedení (bohužial fotky niesú, kedže ma okradli) a na Whocone bolo repete toho cosplayu. A určite vám ani nemusím vraveť, aký úžasný víkend to bol. Z toho mám pár fotiek čo fotila Hermy (ktorá je mimochodom somnou na fotke za River Song).
Budú z Whoconu viacej fotiek, len si ich musím nechať dať vyvolať. Teda vyvolané už sú, ale dokým si ich ja vyberiem, tak sa ten fotolab aj presťahuje ...vlastne počkať to sa už stalo :,D

No a tentoraz som si dala troška večší challange. Idem za warrior Amy z časti The Girl who waited.
Ako predlohu mám úžasný cosplay od Rayley M.
Mnoho ľudí necosplayuje, lebo vraví, že na to nemá peniaze. Sranda je že prvý cosplay (Uruha) ma vyšiel 2€, Police Amy ma nestála ani cent a tento cospay ma zatiaľ stál len 8€. Aj to bolo za akrylové farby, polystirénovú guľu a stuhy na popruhy na katanu. Ale ešte počítam s výdajmi na oblečko zo sekáča.
la hipster fotka

No a zatiaľ mám len necelé brnenie dokončené. Čert to ber, možem to farbiť koľko chcem, stále to vyzerá ako kartón.

Musím ho ešte zarovnať viacej (hrany sú také kostrbaté) a zošiť. Lenže musím naň najprv zohnať sieťku. Doma možno dáku máme a ak nie, budem museť ísť do stavebnín žobrať. Dúfam že takú ranu moje ego nebude museť zažiť.
Ďaľší problém som mala, akú katanu zobrať. Moja je totíž moc ostrá a kamoškina je krátka a má zelený obal. Nakoniec som to však vyriešila tak, že ju oblepím alobalovou lepiacou páskou. Vyzerá to ako čepeľ a nepopraví polovicu ľudí navokol. Ne fakt, mali by ste vidieť moje dorezané ruky. Ako dáky emáčik.

Ešte si musím nechať narásť vlasy. I keď mám dilemu, kedže jeden deň budem znova za Uruhu a ten má kratšie vlasy. No nič, budem taký mix škótskej ženy a japonského chlapa, ktorý vypadá ako žena.


To je zatiaľ všetko z tohto nezmyselného článku. Držte mi palce s cosplayom a ak ma na AS-ku stretnete, nezlaknite sa ma :)
Inak ľudia neviem ako to robíte, ale ďakujem, že tento úbohý blog navštevujete. Stále nechápem tú vysokú návštevnosť.

Pac a pusu, Kvakva.

Milé Bravíčko, potrebujem schudnúť. Čo mám robiť?

30. ledna 2014 v 22:47 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Potrebujete rýchlo schudnúť, no cvičiť sa Vám nechce? Mám overenú metódu. Schudla som viac ako 8 kilo za tri týždne.
Človek si povie, že to nieje možné. Je. A ako na to?
1. Nejesť mastné jedlá a jedlá ktoré vás nafukujú.
2. Najúčinnejší sposob ako naozaj udržiavať svoj jedálniček je dostať infekčnú monomukleózu.
Lebo akonáhle zjetie niečo iné ako možte, skončíte v nemocnici.
3. Ak už máte monomukleózu, jedzte iba banán, čistú ryžu, verené zemiaky a tvaroh. Nič iné. Naozaj nič iné.
4. Že nevadí, že ste si dali kukuričné chlebíky? Cha. Gratulujem. Skončili ste v nemocnici.
5. Že ste hladní? Nebojte sa, trikrát za deň dostanete jedlo. A aké chutné. Na raňajky rozmixovaný banán s dvojdňovým rožkom. Na obed uvarené slíže vo vode a pomixované. Na večeru rozmixovanú mrkvu s rozmixovaným zemiakom.
6. Chudokrvnasť. Čím menej krvy máte, tým menej vážite no nie? Nechajte si každý deň zobrať 6 skúmaviek krvy.
7. Ležať. Žiadnu námahu. Všade len na vozíčku.
8. Pitný režim. Ale viem aké to je. Ťažko sa dodržiava. To nič. Veď na čo sú infúzia.
9. Nechajte si odumreť slezinu.

Výsledok? Za tri týžne osem kíl dole, nemusíte cvičiť ďaľší rok a jedálniček budete dodržiavať ešte pár mesiacov. A ako bonus nepojdete dva mesiace do školy.
________________________________________________,,,(o__O"),,,_____________________________________
Návod spoľahlivo testovaný a potvrdený. Pri testovaní neboli týrané žiadne zvieratá. Overené nezaplatiteľnými skúsenosťami. 99% Pravdivé.
Fotodokumentácia:
klik celý článok

Je to už dávno

5. listopadu 2013 v 12:31 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Je to už dávno čo som k Vám prehovorila. A verte mi každý boží deň som mala nutkanie napísať dáky článok. Ale neurobila som to. Pre Vaše dobro, lebo keby som tu mala písať články, sú to trojstranové ódy na hrudku hnusu již se objevovala každé jítro svého úbohého života (zlatý Adams). A tie by ste fakt nechceli čítať a hlavne pochybujem, že by to niekto čítal. Mala som obdobie, kedy by každá moja veta znela ako "nenávidím život!", "nač je to vobec dobré?", "má zmysel vobec žiť?", "prečo do pekla mi nejde Ô?" a tak ďalej....
Normálne by som si depresiu vybíjala depresívnymi fotkami, ktoré by som sem hádzala a slová by som nepotrebovala. Lenže čo robiť, keď hlavnou príčinou vašej hlbokej zatiaľ dvojmesačnej depresie je, že vás okradli o to najcennejšie? A to o váš foťák? Zostáva Vám len búchať si hlavu o legokocku.
Takže dámy a páni, poprípade iné formy života (za poslednú dobu som toho zažila fakt veľa), v najbližšej dobe Vás nepoteším a ani neznechutím žiadnou mojou fotografickou tvorbou. Mám síce ešte fotky z asi troch, štyroch fotení ale k čomu mi sú, keď ich nemám kde upraviť? A neupravené ich sem nedám, to je ako keby mesiar predával šunky zo surového mesa (krista pána jána to už aj Ä ma opustilo?).
Ale, mám pre Vás ešte jednu hroznú správu. Kedže sa nemůžem ventilovať fotkami, kompenzujem si to kresbami. Amen tma. Takže ak sa mi bude chcieť, dáke sem hodím. Ale aby som neklamala. Skor sú to maľby ako kresby. Neviem prečo ale maľovať ma baví viac momentálne. Aspoň dáko si zafarbím ten moj pochmúrny čiernobiely život.
Ešte jedna pikoška zo showbiznisu. Halloween som z časti strávila v nemocnici plus týždeň pred ním. Odumrela mi tretina sleziny. Sláva monomukleóze. Takže v škole som dokopy nebola/nebudem mesiac, takže mi len chodia odkazy od spolužiakov "a táto učiteľka ti odkazuje, že budeš robiť komisionálky...a táto ti odkazuje, že..." ...di se bodnout. Aj tak všetci do jednoho prepadáte.
A ešte niečo. Našla som starú fotečku, neviem či som ju sem dávala, ale mne sa celkom páči. Bolo to v jeden nudný večer, keď som mala požičaný statív a hrajkala som sa zo svetlom. Taký experiment.


Rodičia so sestrou zdúchli do Poľska, brat do Anglicka, druhý brat je vo vezení (ale ževraj sa to po novom volá škola) tak som sama doma, takže si idem...kuknúť dáky film, navariť, poupratovať izbu a robiť cosplay.
Pac a pusu Kvakva.

Záver praktického cvičenia: subjekt ďalej žije.

Najhoršia cesta v živote

23. května 2013 v 15:06 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Ak máte radi morbidnú iróniu života, toto je presne pre vás !!!
Ako som písala v predchádzajúcom článku, navštívila som krajinku menom Čierna hora. Vzhľadom na to, že hneď po tom ako som zverejnila článok, mi odišiel počítač a dlho sa neozývala, to mohlo vypadať, ako keby ma tam uniesli, alebo horšie. Hold, pravda je iná. Aj by som povedala, že sme šťastne došli domov, ale...
Vravela som si že horšia cesta ako smerom tam nemôže byť. Lialo ako z krhly a nič nebolo vidieť aj napriek stieračom. Tak prečo by sa tie stierače nemali zlomiť? Veru sa aj stalo. Tak sme ulomený stierač zabalili do sáčkou, nech nám náhodou ten pahýľ nerozbije okno. Pravdaže prvé čo bolo, keď sme naštartovali, bola pecka do skla. Sklo napodiv prežilo. Tu však okrem toho, že mi prišlo zle (s očakávanými následkami), končili naše problémy. Aspoň sa nám zdalo. Cesta naspäť nás ešte len čakala.
Ideme v aute- tma jak v riti. Prečo by tentoraz malo byť niečo videť?-povedali si svetlá. No nič, našťastie sme mali v kufri náhradné žiarovky. Hovorili sme si, že nič horšie sa nám stať už nemôže. Navigácia si tiež povedala opak. Zaviedla nás na trajekt. Kedže sme nechceli zaň zbytočne vyhadzovať peniaze, išli sme teda okolo po zátoke. Neskôr sme zistili, že to bola osudová chyba. Jedina cesta bola široká asi 3m, pričom tam kde by mal byť obrubník, bolo už more. Celých 10km sme išli touto úzkou, extrémne kľukatou cestou a našťastie sme nenabúrali do oproti-idúceho auta ani raz (i keď 5 krát to bolo vážne tesné). Po 10km adrenalínovej jazdy zrazu zmyzol asfalt. Aby nebolo málo pred nami nás čakalo asi 10-15 otvorených kanálov v strede tej 3m cesty. Našťastie sa tí robotníci len tak usmievali z tých kanálov a pustiť nás ich ani nenapadlo. Tak sme sa dali na riskantní slalom. Prežili sme. Tak nás čakalo ďaľších 10km jazdy, tentoraz po rozobratej ceste, rakže nám to trvalo asi hodinu. Keď navigácia konečne ukazovala pár metrov do odbočky preč z tejto príííšernej cesty, čert to ser, obrovzký buldozér na ceste. Prešli len extrémne štíhli chodci. V tom momente sme už boli tak nasratí, vystrašení a vynerovaní, že sme vypli motor a nevládali sme uvažovať čo bude ďalej. Po piatich minútach sme si pripustili možnosť ktorú sme nechceli ani počuť. Vrátiť sa. Ale povedať a urobiť to bolo niečo iné. Predstavte si 3m širokú cestičku na ktorej kraji ja už more a obrovské auto plne naložené čo sa tam má otočiť. Prvých 45 minút sa to zdalo ako niečo nemožné, našťastie sa nám po hodine podarilo otočiť auto bez toho aby sme padli do mora. Tak sme nasratí šli naspäť, zasa cez známe kanále a v tom- áno príde ešte niečo horšie. Za tú hodinu čo sme sa otáčali nám odrazali aj cestu naspäť. Skrátka nám tam vybágrovali jamu. S otvorenými ústami a so strachom v očiach sme zostali stáť pred bágrom a neveriacky hľadeli. Po asi minúte sa mamin priateľ prebral a rýchlo vyskočil z auta, a horko ťažko prehovoril robotníka aby s tou kraksňou prestal kopať a uhol. No teraz ako prejsť tu jamu? To bola otázka. Jadiné šťastie sme mali, že tá jama bola v strede cesty a pozdĺž a nie priečne, teda sme prešli ponad ňu, pričom kolesá sme mali tesne pri krajoch. To bol adrenalín. Po návrate na trajekt sme zistili, že stojí len 4€. Irónia. Tak sme šli trajektom a nakoniec sa napojili na normálnu dialnicu. Ale nie, tu nekončí všetko zlé. To, čo sme ušetrili na trajekte, nám hneď naúčtovali v tedy, keď nás chytili fízli za prekročenú rýchlosť. Pokuta 60€. NO super máme len 20€ a 15 kún. Tak sme sa so žandárom dohodli, že nám to dá bez bločku.
Po úseku celkom pokojnej cesty bolo čas natankovať. Našťastie sme mali ešte 100€ o ktorých sme fízlovi pravdaže nepovedali. Tak sme došli na najbližšiu pumpu, lebo sme už skoro nemali benzín. Presnejšie povedané-išli sme už len na výparoch. Pravdaže, pumpa zavretá- ďaľšia pumta až o skoro 50km a my skoro bez benzínu. No nič, nemáme inú možnosť.
Nakoniec sme sa na druhú pumbu dostali aj natankovali no pravdaže niečo sa posrať muselo. Na predchádzajúcej pumpe sme nechali uzáver od nádrže, takže sme museli ísť pomaly, inak by nám vytiekla nádrž.

A ešte dodatok- k tomu všetkému mamin priateľ tam dostal porážku a už je v týždeň v nemocnici (odšoféroval toto všetko bez jednej ruky) a plus sme skoro zrazili psa (stihli sme to strhnúť na kraj cesty) a zrazili sme človeka (nechtiac pravdaže- ale žije).A jasné, maminho priatela sanitár v nemocnici je černohorec, hmm...

Takže milujem keď sa ma po návrate ľudia pýtajú "Aká bola cesta?".
Mám fotky základných inkriminovaných situácií, ktoré však doplním až keď budem mať k ním prístup.

Článok na rozlúčku pred odchodom do Chorvátska

6. března 2013 v 21:31 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Tak, aby tu neboli len obrazy, ale aj slová (i keď je jeden obraz za tisíce slov, nie? ;D ) tak Vám napíšem jeden mini článok na rozlúčku. Zajtra odchádzam ta het do Chorvátska a do konca prázdnin sa nevrátim. Poznáte ma, skrátka každý týždeň musím byť niekde v prdely. Ale aby tu nebolo prázdno, tak som vám prednastavila na každý deň jeden článok. Pôvodne som si mala zobrať notebook a pridávať fotky tam, ale veci sa zomleli a nechávam ho doma. Každopádne, bude sa mať na čo kukať :D
Tak dlho som nepísala žiaden ne-foto-článok, že už som aj zabudla, ako sa píšu. Z osobného života Vám tentoraz moc nepoviem -skrátka som bola doteraz každý deň prázdnin het a fotila som :) Preto toľko fotiek :D Za to môže ten môj nový objektív. Aj k nemu môžem niečo povedať.
Takže, mám nový objektív EF 50mm f/1.8. Ešte si naň len zvykám, ale už som porobila kopec fotiek, veď uvidíte. Napadlo ma, že sem napíšem prvé dojmy. Tak. Oproti môjmu setovému 18-55mm objektívu je to iná káva. Pravdaže ten môj starý slúžil dobre a stále slúži, veľa vecí s týmto pevnoohniskovým neodfotíte bez toho, aby ste ustúpili pár metrov dozadu. Alebo veľa toho nenazoomujete. Ale čo sa týka toho nového, je viacej vecí na čo si musím zvyknúť. Po prvé, kedže je ten objektýv kratší, musím si zvyknúť na polohu ostrenia. Vždy hľadám úplne inde :D Po druhé, kto by to bol čakal, že svetelný objektýv bude robiť svetlé fotky. :D Takže sa musím naučiť dobre odhadnúť svetelné podmienky, aby neboli také prepaly. A budem si musieť nacvičiť ostrenie, to viete s takou clonou troška inak zaostrím a už je to v kely. A to nechcem vedeť, čo by som zo začiatku robila s clonou 1.4 na ktorú som si pôvodne brúsila zuby.
No, pôvodne krátky článok sa mi trocha predĺžil. No nič pôjdem kedže zajtra bohvie ako skoro ideme a ešte si musim vyčistiť kartu, dať nabiť foťák, MP4 a mobil. Plus si pobaliť dáke veci, ako napríklad knihu čo váži viac ako ostatné veci.
A nebojte- budem veľa fotiť 8D

Uvedenie do obrazu

25. února 2013 v 19:04 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Idem sa sťažovať. Po týchto slovách ste prestali čítať tento článok. Pravdaže sa nejdem len sťažovať, mám skvelé novinky. Ako napríklad to, že som si objednala nový objektív, na ktorý dyhtivo čakám. Ďalej mám motiváciu vyfotiť čo najviac filmov, kedže máme doma mašinku na ich prenos do digitálnej podoby. Chápete? Strčíte tam kino-film, SD kartu a bzjúú máte fotky na nej! Nobelovku tomu, kto to vymyslel. Ďalej. V sobotu by som mala ísť konečne fotiť do toho starého bytu. Môžte sa tešiť na retro fotky, ak všetko výjde tak, ako má. Pevne dúfam, že mi dovtedy dojde objektív, to by bolo žúžo ho mať už v tedy. *práve hrá ruská hymna, čo ju neskutočne vytáča*.
Zajtra si idem kúpiť vstupenku na AS a v štvrtok si asi idem urobiť ďaľšie dierku do ucha *čo asi nebude treba, lebo práve hrá slovenská hymna v podaní, čo mi trhá uši aj s ušnicami*.
SLOVAN! Ja som ešte stále v nádeji, že posledný zápas vyhrajeme.....idem ten hokej pozerať. Neskôr pridám staršiu fotku.

Tieto veci nezaplatí ani mastercard

11. ledna 2013 v 22:15 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Tak som zdrhla zo školy. Bolo to včera. A šla som brakovať staré veci. No nádhera. Skoro som odpadla, čo všetko som našla...listy z rokov tisícosemsto- daktoré písané na brezovej kôre, fotky ešte z vojny, rukopisy, zbierky neskutočne starých mincí (teraz naozaj nazoaj starých), rovnako bankoviek, pohladníc a známok. Ale najviac ma zatial položili tieto veci. Najväčší infarkt mi spôsobilo toto. Mama keď to uvidela hneď mi to zobrala a potom som hodinu krochtala od rozkoše. Je to môj milášek a ja sa s ním nebudem o nikoho deliť, skrátka sa s nim pochovám.

A ďalej veci, ktoré ma rovnako vyviedli z miery. Neskutočne sa z nich teším.
Bude zo mňa Doctor :P ↓
Kráááááááááááááááááásne rukavičky, uplne som z nich na mäkko. ↑
Z týchto detto. ↑
A potom som si odniesla domov látky na šitie, tonu nití šnúrok a ihlí, čiernu kravatu a to som s brakovaním stále neskončila. Plánujem to rozbrakovať znova.
Len tak pre info, nie nebrakovala som smetisko ale byt po mojich zosnulých starých rodičoch. (rovnaký zdroj ako tento ďalekohľad)
Neskôr pridám ďalšie úlovky, nakoľko sa chystám znova loviť.
ps: často tu nebudem. Dostala som brigádu v novootvorenom obchodnom XY-centre (blaváci vedia xD) a robím hostesku. Tak trocha chodím domov okolo pol jedenastej. Navyše sa mi ZAS pokazil copm. Takže nulová šanca môjho výskytu tu. Prepáčte. Možno v nedelu sa sem dostanem, to je totíž jediný deň čo nemakám.

Keď sa všetko nedá vcucnúť do jednoho názvu

13. prosince 2012 v 19:38 | Kureijī Kīra Kvakva^^
No, dlho som nepísala takýto článok. Väčšinou som využila priestor pri fotkách a nadžgala to k nim, teraz by som aj mala fotky, k torým by som to vtrepala, ale nechcem. Chcem napísať konečne článok bez jedinej fotky.
Po tejto vete som už aj zabudla, o čom som chcela pýsať. No, najradšej by som tu začala riešiť, ako bolo v škole a podobné veci, že ako žijem a tak....skrátka sťažovať sa, ale nemám pocit, že to niekoho SKUTOČNE zaujíma. Nehovorím, že by to nikto neprečítal, ale aj tak máte dosť svojich problémov.
Inak asi ste si všimli, že sa to tu tak trocha rozbehlo, ale potom zas aj zapadalo virtuálnym prachom. Je to kvôli spomínanému Welsu, kde som od piatka do nedele bola a potom skrátka nebol čas. Pondelok som ani nebola doma, domov som prišla až v utorok a potom následne každý deň bol otravne natrieskaný. Oh, zasa začínam s mojím nudným osobným životom. Plus mi šibe z nemčiny. Musela som si práve opraviť asi 5 viet, kde som dodržiavala nemecký slovosled xD
Keď už som teda začala tým mojim nudným životom, zajtra si konečne kuknem film Hobbit. V štvrtok zasa do Rakúska, napriek tomu sa teším jak blcha. Wiener Weihnachtsmärkte :3 No z čoho sa teším ešte viac, že v máji budú mať v mojej milovanej Viedni koncert Green Day a ja idem zošalieť, aj s kamoškou. Uvidíme ich naživo! Gott am Himmel!
K blogu....chcem sa ešte raz poďakovať Chloë za článok o mne a mojom blogu :) A keď sme pri tých článkoch, zajtra Vás čaká prekvapenie. Nie na tomto blogu, na inom, oveľa slávnejšom, ale bude sa ma týkať. Sama som bola strašne prekvapená, bližšie Vám k tomu napíšem až potom.
No, mala by som ísť upraviť dáke fotky a hodiť ich sem. Alebo by som sa mala ísť učiť. Alebo si ísť dať teplý kúpel. Fantázií sa medze nekladú, idem využiť zvyšný štvrtkový čas.
Majte sa :)

Chorá nuda

12. října 2012 v 10:34 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Určite ste si všimli že som dlho nič nepridávala. Dokonca ani fotky. A možno ste si to ani nevšimli. Ale to je PNJ.
Skrátka som bola odsúdená na týždňový trest vyššou mocnosťou, ktorá ani nepracuje pre štát ale súkromne. Okej poviem vám to rovno, nemám veľa času, ešte musím ísť pre sestru. Som chorá a odsúdená na ležanie v posteli. Áno, aj napriek tomu idem pre sestru, ved prečo nie, včera som celý večer nosila päť kubíkov dreva. Ja už som si svoj podiel odležala, čo malo dôsledok prečítachých pár kních (celá séria Stopárov Sprievodca po galaxií, čo ma zasa tak trocha poznamenalo, zasa budem mysleť stopársky----já chci přič z této planety!), počúvala som rádio tak dlho, že vypovedalo svoju funkciu (aspoň mi nebude hrabať aj z rakúskych staníc čo som počúvala), vysmrkala celý arzenál servítok a bílych kapesníkov, vypila som všetok čaj, minula všetok citrón ale zjesť....som nezjedla skoro nič za celý týždeň. Koho to trápi...mňa nie.
OKej idem ja teda pre mlaú sestru do mojej starej školy. Dúfam že ma tam neodchytí dáky starý učitel, to by bolo na celý deň. Ale daktorých by som rada pozdravila.
OK, pac a pusu,
až bude pekné počasie a ja akože zdravá
možno niečo nafotím.
Sayonara

Po dlhej dobe

27. září 2012 v 17:14 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Chcem sa ospravedlniť, že som tu dlho nebola, kedže mám po prvé pokazený svoj komp a po druhé dáko som nemala chuť blogovať. Aspoň som nemala čas. Dva týždne po sebe som cez víkendy strážila dom ako viete a potom som si uvedomila, že oops ja ešte nemám hotový cosplay na CS. Takže som makala, no a ako to dopadlo si môžte kuknuť na Shii-inom tumblry.
Boli to moje best narodky ever^^ Oh áno, zasa som o rok staršia :/
Inak to že som tu nebola neznamená, že som nefotila. Bola som s kamoškou fotiť. Pred týždňom a aj včera ale včera to bolo na hovno, lebo fúkalo jak hovado. Pred týžďňom sme boli v kaštieli a včera v starom meste (Michalská brána, dóm sv. Martina, Bratislavský Hrad....). Kedy budu fotky ani boh nevie, kedže teraz odomňa každý chce fotky z CS, lebo som tam chodila ľudi fotiť tak "na objednavku". Takže mám fotiek plnú hlavu.
Zajtra ideme osláviť hromadné narodko-meniny do čajovne na vodnú. Priznám sa, ešte som vodnú nemala. Doteraz som sa jej stránila, kedže som taký "slušný" človek :D Ale serem na to chcem to skúsiť! Musím si narodky užiť.
Teraz sa zasa idem mordovať s fotkami---okej nebudem vám klamať. Idem hrať minecraft xD
Zatial pa :)
PS: foto štýlu "Ja s..." z CS v celom článku

Oh holidays, my name is school and the end is here

2. září 2012 v 18:09 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Tak je to tu. Prázdniny sú u konca a ja som stihla akurát tak vyležať hlbšiu dieru do postele. Z brigády nič nebolo a ani asi nebude (začiatkom septembra bol nábor, bohužial som kvoli nefunkčnému telefónu prišla o šancu), na "dovolenke" by som radšej ani nebola a celkovo som sa nudila. Nič som ani normálneho nepofotila. Celkový dojem z prázdnin -nula bodov. Našťastie stihla ku mne prísť na pár dní Miha, takže predsa dačo pozitívne.
Teraz idem riešiť problémy tipu čo si dám na seba (zastihol ma ženský problém :D), ktorým busom pôjdem (ah zasa tie dvojhodinové cesty do Blavy každý deň) alebo kedy si stihnem obnoviť SAD kartu. No, budem to riešiť ke na to príde čas.
Teraz idem robiť niečo, aby mi nemuseli napísať na náhrobok "Umrela od nudy".

Čierna škatuľa

16. srpna 2012 v 18:25 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Určite vás pri nadpise napadlo dačo temné, strašidelné, možno nejaká vec z hororu. Ale prečo je to tak? Prečo majú ľudia zakotvené čierné-zlé? Čierné-temné? Čierne-smrť alebo bolesť? Je to hlavne komunitou a kultúrov.
Tu v Európe sa používa čierna ako smútočná, väčšinou spájaná so smrťou. V niektorých krajinách je zas smrť veselá udalosť, lebo ich kultúra a náboženstvo vychovali, že po smrti príde niečo lepšie. Ale tu mi vŕta v hlave otázka. Ak katolíci veria, že po smrti idú do neba, a že tam budú viesť super posmrtný život, prečo sa teda smrti boja a berú to ako niečo hrozného? Celé tieto masové presvedčenia sú len odrazom toho, kde žijete.
V Japonsku je farbou smrti biela. A pozrite sa. Ľudia preferejúci tmavšie štýly sú tam braní normálne. Že by preto, lebo si tam nespájajú čiernu s temnom? A teraz si spomenťe ako metalistov, gothikov, visual kei-istov, emákov, punkerov či rockerov odsudzujú tu. Pritom nemusia byť zlí, skrátka sú "čierni". Oni ani nerozlišujú, aký je to štýl, najlepšie je, všetko označiť za emákov, lebo to jediné poznajú, a všetkých ich hodiť do jednej škalute s nápisom "ČERNÁ". Neznášam škatuľkujúcich ľudí. Predsudky sú hrozná vec. Najlepšie, ak si predstavíte, že človek, čo odsudzuje tieto štýly, je v lese. Odmiera od hladu. Nájde dva kríky. Na jednom rastú červené na pohľad krásne a na druhom čierne bobule. Naje sa z tých červených, lebo čierne sa mu skrátka nepáčia. Až neskôr zistí, že to čo považoval za dobré je zlé, a čo považoval za zlé, je vo vnútri dobré. Presne takto ja vidím dnešnú komunitu. Predsudky, predsutky, predsudky. Človek sa bojí dať najavo samého seba. Bohvie koľko ľudí by sa obliekalo do čiernej, keby vedeli, že ich ľudia neznenavídia?

To je všetko- a áno aj ja som jedna z tej čiernej škatule. A nie, niesom emáčka. Ani satanistka, za to že na krku nosím pentagram.

PS: a nezabudnite že čierna nieje len temná ale aj elegantná.

Momentálny stav

12. srpna 2012 v 23:44 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Ako som sľúbila, napíšem dáky vykecávací článok, kedže žiaden dlho nebol.
Tak ako žijem? Nudne. Zobudím sa o dvanástej, poskáčem na trampolíne, hrám ping-pong, o 15:50 je čas na kávu a na Akta X, po nich idem zasa hrať ping-pong,trampolína, potom idem na PC, som tam až do neskorej noci a idem spať. To je hlavná štruktúra toho šo robím. Jem ako sa mi zachce. Napchávam sa jeden ďeň a potom týždeň nejem. Mama mi vkuse nadáva že musím niečo jesť, ale ja skrátka málokedy mám chuť.
Chcela by som sa dostať z tohto stereotipu. Chcem ísť so spolužiačkov fotiť do Viedenskej Zoo, ďalej má prísť Miha, s kamoškami chceme urobiť hororovú noc ako minulé prázdniny, chcem sa chodiť byciklovať, ale skrátka stále je tam dáky problém.
Popri všetko ešte šijem cosplay na Comics Salón. Takže ľudia čo tam idú, spoznáte ma podla neho. Budem Uruha, teda uvidím ako sa to vyzvinie. Gate už mám už iba horok. Že iba...to je to najťahšie a navyše nemám materiál. Látku nemám. Ostatok už je na ceste z Hong-kongu. No ale viecej nebudem prezradzovať, možno iba to že tam nebudem jediná za Gazeťáka :D
Okej to asi vše. Idem sa hodiť do ďaľšieho nudného týždňa.
Edit: oho skoro som zabudla...troška som sa pohla v Superlative :D

Druhý a N-tý deň

20. července 2012 v 15:39 | Kureijī Kīra Kvakva^^
Takže nie neutopila som sa. Veď som pomaly ani nemala čas sa kúpať. A preto sem vlastne ani nedávam pravideľne fotky. Tak ale na čo kopec článkou, scucnem to.
Momentálny status: je tu fajn, prívetiví ľudia, všade Ruské autobusy, už viem čítať v azbuke a dohovoriť sa, zamilovala som sa do jednoho aziata, rozrezané končatiny, môžem si založiť botanickú záhradu z tých chalúch čo sa mi zapletú to vlasov.

1. deň (Rumunsko, Bulharsko)

16. července 2012 v 0:17 | Kureijī Kīra Kvakva^^

Takže vyrazili sme 14:50, na miesto sme prišli 13:50. Strašne dlho sme meditovali prečo je v Rumunsku v noci 23:15, keď na všetkých iných hodinách v meste bolo 00:15. Napadol nás posun ale nešlo nám to do hlavy. A keď sme si pripustili, že to tak môže byť, dáko nám to s naším letným časom nevychádzalo. Od dneška poobedia už viem ako to je. Áno sme v inom časovom pásme. Sranda. Ešte nikdy som nebola mimo +1h.
Tak, dávam vám sem pár fotiek z prvého dňa. Som unavená (tu už je 1 hodina ráno) lebo od 14:50 som spala len pár minút. Som slaná, lebo som sa už stihla vyblázniť v mori. Som skrátka zničená.
 
 

Reklama