Aj ja som mala "Hačikó"

11. ledna 2017 v 14:15 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Miestna televízia odvysiela postarší film a už je z toho celý štát v prdeli. O ničom inom sa nehoví, ako o oddanom psovi Hachiko. Najprv sa rodili malí Onurovia a Šéhrezády, teraz každý chce japonskú akitu.
V prvom rada Vám chcem povedať, že ak si plánujete kúpiť toto plemeno len preto, lebo chcete mať doma ikonického psa, čo bude na Vás čakať po smrti, vravím Vám neblbnite. Po prvé toto plemeno nieje také ideálne povahovo ako si myslíte. Je tvrdohlavé, neustále zdrhá a nanaučíte ho ani sadni. Po chvíľke by ste boli sklamaní, a ako to chodí, skončil by chudáčik Hačikó v útuľku. Po druhé, hoc aký pes vie byť ako Hačikó.

Tu začína príbeh mojho psa. Malého orieška, ktorého suseda našla túľať sa po dedine s reťazou okolo krku. Vypadal biedne. Malá krátkosrstá béžova fenka. Pravdaže, čo suseda neurobí? Začne presviedčať moju mamu nech si ho vezme. A kedže ju v tom podporovali aj tri malé deti, mali sme nového psa.
Dom sme mali novo postavený, plot sme nemali žiaden. Napriek tomu Betka (áno viem nieje to žiadne meno ako Hačiko, Onur, či Šéhrezáda) nikdy neopustila dvor bez nás alebo kvôli nám.
Nenávidela poštárov. Vždy, keď sme zo srandy zakričali "Betka, poštár", utekala k ulici a plánovala vraždiť. Ale inak to bol neksutočne milý, neškodný a hlavne oddaný pes. Trávili sme s ňou veľa času.
Pravdaže, ako deti sme chodili do školy. Každý deň na autobus, a potom naspäť. Už tu začína jej Hačikó príbeh. Každý deň nás odprevádzala na zastávku (nik jej to nekázal, zo začiatku boli pokusy zadržať ju doma). Odprevadila nás tam, počkala s nami na autobus a potom sa vrátila domov. Každý deň.
Tak isto nás odprevádzala aj do kostola, čo teda bola veľká štrecha. Tam na nás počkala pred bránou kostola (pekne sedela a ani sa nepohla) a keď sme vyšli zas nás odprevadila domov.
Raz sme išli do kostola, Betka s nami. Zostala pred bránou, ako vždy. Po omši sme vyšli, Betka nikde. Volali sme na ňu, nič. Tak sme šli domov, mysliac si, že aj ona šla domov. Doma nebola. Začala nás chytať panika. Nasadli sme do auta, aj suseda a behali sme po celej dedine kričiac jej meno. Nikde. Hľadali sme až do noci, keď už sme boli na ceste domov, mama povedala nech sa ešte raz kukneme pred kostol. Pre istotu. Vyšli sme na kopec a tam pred bránou sedela Betka a čakala. Zrejme si dákam odbehla a nevidela nás odísť. Tak nás čakala, v tej zime, v tom snehu. Neviete si predstaviť aký sme boli radi. Rýchlo sme ju zobrali domov a dali do teplej vody.
Pravdaže, aj tento príbeh sa končí smutne. Jej odprevádzanie sa jej raz stalo osudné. Rovnako ako nás, aj mamu odprevádzala do obchodu, ktorý bol hneď cez cestu opriti našej zastávke. Mama prešla ces cestu, no Betka ostala na zastávke čakať. Zrazu si to rozmyslela a chcela prebehnúť cez cestu za mamou...a zrazilo ju auto.
Napriek rýchlemu prenosu k lekárovi to neprežila. A tak skončila naša Hačikó. Naša Betka.
Viem, že to nieje Hollywoodsky príbeh, ale je rálny.

Preto mám nervy keď ľudia chcú len a len japonskú akitu. Vôbec netušia že to nieje plemenom, ale vďačným psom. Betku sme zachránili z ulice a lepšie nám vďaku ukázať nemohla.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Katka Katka | E-mail | Web | 15. ledna 2017 v 17:37 | Reagovat

Malej mi je naozaj luto, asi by som to neprežila, keby sa stalo niečo nášmu psovi a to kvôli tomu ze chcela ísť za mnou. My máme pitbulla a je to dosť tvrdohlave plemeno ale aj spoločenské a ochranárske. My by sme jej však nikdy nedovolili odprevadzat nás, lebo by sme sa báli že sa jej niečo stane. My sme však zvyknutý že máme psa v byte (aj nemeckého ovčiaka sme mali), a tak by sme chýbajúci plot nahradili teplym domom. Každý to však berie trocha inak a myslím si, že ste si možno ani neuvedomili čo sa môže stať. Možno, ak by ste videli do budúcnosti, by ste to zariadili nejak inak. V každom prípade je mi však malej neskutočne luto a určite je jej teraz v psom nebi dobre a dohliada odtiaľ na vás.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.