Listopad 2013

Je to už dávno

5. listopadu 2013 v 12:31 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Je to už dávno čo som k Vám prehovorila. A verte mi každý boží deň som mala nutkanie napísať dáky článok. Ale neurobila som to. Pre Vaše dobro, lebo keby som tu mala písať články, sú to trojstranové ódy na hrudku hnusu již se objevovala každé jítro svého úbohého života (zlatý Adams). A tie by ste fakt nechceli čítať a hlavne pochybujem, že by to niekto čítal. Mala som obdobie, kedy by každá moja veta znela ako "nenávidím život!", "nač je to vobec dobré?", "má zmysel vobec žiť?", "prečo do pekla mi nejde Ô?" a tak ďalej....
Normálne by som si depresiu vybíjala depresívnymi fotkami, ktoré by som sem hádzala a slová by som nepotrebovala. Lenže čo robiť, keď hlavnou príčinou vašej hlbokej zatiaľ dvojmesačnej depresie je, že vás okradli o to najcennejšie? A to o váš foťák? Zostáva Vám len búchať si hlavu o legokocku.
Takže dámy a páni, poprípade iné formy života (za poslednú dobu som toho zažila fakt veľa), v najbližšej dobe Vás nepoteším a ani neznechutím žiadnou mojou fotografickou tvorbou. Mám síce ešte fotky z asi troch, štyroch fotení ale k čomu mi sú, keď ich nemám kde upraviť? A neupravené ich sem nedám, to je ako keby mesiar predával šunky zo surového mesa (krista pána jána to už aj Ä ma opustilo?).
Ale, mám pre Vás ešte jednu hroznú správu. Kedže sa nemůžem ventilovať fotkami, kompenzujem si to kresbami. Amen tma. Takže ak sa mi bude chcieť, dáke sem hodím. Ale aby som neklamala. Skor sú to maľby ako kresby. Neviem prečo ale maľovať ma baví viac momentálne. Aspoň dáko si zafarbím ten moj pochmúrny čiernobiely život.
Ešte jedna pikoška zo showbiznisu. Halloween som z časti strávila v nemocnici plus týždeň pred ním. Odumrela mi tretina sleziny. Sláva monomukleóze. Takže v škole som dokopy nebola/nebudem mesiac, takže mi len chodia odkazy od spolužiakov "a táto učiteľka ti odkazuje, že budeš robiť komisionálky...a táto ti odkazuje, že..." ...di se bodnout. Aj tak všetci do jednoho prepadáte.
A ešte niečo. Našla som starú fotečku, neviem či som ju sem dávala, ale mne sa celkom páči. Bolo to v jeden nudný večer, keď som mala požičaný statív a hrajkala som sa zo svetlom. Taký experiment.


Rodičia so sestrou zdúchli do Poľska, brat do Anglicka, druhý brat je vo vezení (ale ževraj sa to po novom volá škola) tak som sama doma, takže si idem...kuknúť dáky film, navariť, poupratovať izbu a robiť cosplay.
Pac a pusu Kvakva.

Záver praktického cvičenia: subjekt ďalej žije.