Květen 2013

Najhoršia cesta v živote

23. května 2013 v 15:06 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Ak máte radi morbidnú iróniu života, toto je presne pre vás !!!
Ako som písala v predchádzajúcom článku, navštívila som krajinku menom Čierna hora. Vzhľadom na to, že hneď po tom ako som zverejnila článok, mi odišiel počítač a dlho sa neozývala, to mohlo vypadať, ako keby ma tam uniesli, alebo horšie. Hold, pravda je iná. Aj by som povedala, že sme šťastne došli domov, ale...
Vravela som si že horšia cesta ako smerom tam nemôže byť. Lialo ako z krhly a nič nebolo vidieť aj napriek stieračom. Tak prečo by sa tie stierače nemali zlomiť? Veru sa aj stalo. Tak sme ulomený stierač zabalili do sáčkou, nech nám náhodou ten pahýľ nerozbije okno. Pravdaže prvé čo bolo, keď sme naštartovali, bola pecka do skla. Sklo napodiv prežilo. Tu však okrem toho, že mi prišlo zle (s očakávanými následkami), končili naše problémy. Aspoň sa nám zdalo. Cesta naspäť nás ešte len čakala.
Ideme v aute- tma jak v riti. Prečo by tentoraz malo byť niečo videť?-povedali si svetlá. No nič, našťastie sme mali v kufri náhradné žiarovky. Hovorili sme si, že nič horšie sa nám stať už nemôže. Navigácia si tiež povedala opak. Zaviedla nás na trajekt. Kedže sme nechceli zaň zbytočne vyhadzovať peniaze, išli sme teda okolo po zátoke. Neskôr sme zistili, že to bola osudová chyba. Jedina cesta bola široká asi 3m, pričom tam kde by mal byť obrubník, bolo už more. Celých 10km sme išli touto úzkou, extrémne kľukatou cestou a našťastie sme nenabúrali do oproti-idúceho auta ani raz (i keď 5 krát to bolo vážne tesné). Po 10km adrenalínovej jazdy zrazu zmyzol asfalt. Aby nebolo málo pred nami nás čakalo asi 10-15 otvorených kanálov v strede tej 3m cesty. Našťastie sa tí robotníci len tak usmievali z tých kanálov a pustiť nás ich ani nenapadlo. Tak sme sa dali na riskantní slalom. Prežili sme. Tak nás čakalo ďaľších 10km jazdy, tentoraz po rozobratej ceste, rakže nám to trvalo asi hodinu. Keď navigácia konečne ukazovala pár metrov do odbočky preč z tejto príííšernej cesty, čert to ser, obrovzký buldozér na ceste. Prešli len extrémne štíhli chodci. V tom momente sme už boli tak nasratí, vystrašení a vynerovaní, že sme vypli motor a nevládali sme uvažovať čo bude ďalej. Po piatich minútach sme si pripustili možnosť ktorú sme nechceli ani počuť. Vrátiť sa. Ale povedať a urobiť to bolo niečo iné. Predstavte si 3m širokú cestičku na ktorej kraji ja už more a obrovské auto plne naložené čo sa tam má otočiť. Prvých 45 minút sa to zdalo ako niečo nemožné, našťastie sa nám po hodine podarilo otočiť auto bez toho aby sme padli do mora. Tak sme nasratí šli naspäť, zasa cez známe kanále a v tom- áno príde ešte niečo horšie. Za tú hodinu čo sme sa otáčali nám odrazali aj cestu naspäť. Skrátka nám tam vybágrovali jamu. S otvorenými ústami a so strachom v očiach sme zostali stáť pred bágrom a neveriacky hľadeli. Po asi minúte sa mamin priateľ prebral a rýchlo vyskočil z auta, a horko ťažko prehovoril robotníka aby s tou kraksňou prestal kopať a uhol. No teraz ako prejsť tu jamu? To bola otázka. Jadiné šťastie sme mali, že tá jama bola v strede cesty a pozdĺž a nie priečne, teda sme prešli ponad ňu, pričom kolesá sme mali tesne pri krajoch. To bol adrenalín. Po návrate na trajekt sme zistili, že stojí len 4€. Irónia. Tak sme šli trajektom a nakoniec sa napojili na normálnu dialnicu. Ale nie, tu nekončí všetko zlé. To, čo sme ušetrili na trajekte, nám hneď naúčtovali v tedy, keď nás chytili fízli za prekročenú rýchlosť. Pokuta 60€. NO super máme len 20€ a 15 kún. Tak sme sa so žandárom dohodli, že nám to dá bez bločku.
Po úseku celkom pokojnej cesty bolo čas natankovať. Našťastie sme mali ešte 100€ o ktorých sme fízlovi pravdaže nepovedali. Tak sme došli na najbližšiu pumpu, lebo sme už skoro nemali benzín. Presnejšie povedané-išli sme už len na výparoch. Pravdaže, pumpa zavretá- ďaľšia pumta až o skoro 50km a my skoro bez benzínu. No nič, nemáme inú možnosť.
Nakoniec sme sa na druhú pumbu dostali aj natankovali no pravdaže niečo sa posrať muselo. Na predchádzajúcej pumpe sme nechali uzáver od nádrže, takže sme museli ísť pomaly, inak by nám vytiekla nádrž.

A ešte dodatok- k tomu všetkému mamin priateľ tam dostal porážku a už je v týždeň v nemocnici (odšoféroval toto všetko bez jednej ruky) a plus sme skoro zrazili psa (stihli sme to strhnúť na kraj cesty) a zrazili sme človeka (nechtiac pravdaže- ale žije).A jasné, maminho priatela sanitár v nemocnici je černohorec, hmm...

Takže milujem keď sa ma po návrate ľudia pýtajú "Aká bola cesta?".
Mám fotky základných inkriminovaných situácií, ktoré však doplním až keď budem mať k ním prístup.

Montenegro Foto

6. května 2013 v 14:33 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Foto by me
Ešte som sem nedala ani fotky z Chorvátska čo som bola pred mesiacom a už mám nové z Čiernej Hory. Bohužail tie z Chorvátska ani neuvidíte kedže sa mi znova úplne vymazal počítač.
Tak som v Čiernej Hore ani ne 5 hodín, ale už mam nafotených 2GB fotiek. To všetko tá cesta.
Dám to zjavne na dva články. Jasné že sem nedávam uplne všetky fotky, iba najhrubší výcuc ale ja tak ich je veľa :D
Pred dvoma rokmi som bola tiež takto, tie fotky si môžte pripomenúť tu. Článkov s tými fotkami bolo viac ale kašlať ich :D