Červen 2012

Photoshooty s kamoškou

28. června 2012 v 21:10 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Foto by me
Takže, dlho sľubované fotky z "fotenia". Najprv fotky z pola, potom fotky z kaštiela (ktorý tam neni videť :D).
Endžoj it.
PS: je ešte šanca že dáke upravím, takže asi to niesu všetky.

Zajtrajšok je len pretočený včerajšok

27. června 2012 v 19:51 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Aj napriek tomu, že som bola tri dni preč (Malá Fatra), a v škole som max 50 minút, aj tak sa mi zdajú všetky dni rovnaké. A to nejhoršie ešte len príde. Počas prázdnin nebudem vedieť dátum ani deň (dátum neviem ani teraz...), dni sa zlejú a ja nemám nič, čím by som to zastavila. Ale mám, len sa k tomu musím donútiť. Budem športovať. A nie len hodinku denne plieskať šunky po trampolíne. Hlavne musím plávať. Musím-niežeby som plávanie mala až tak rada, ale kardiologička mi to prísne nakázala-že musím plávať a otužovať sa. Tak budem.
Ešte prednedávnom sme s kamoškou šli fotiť. Vznikli super fotky (mne sa páčia), zatiaľ dávam len jednu, zvyšok neskôr. To je snáď všetko, čo chcel básnik narýchlo povedať, idem na trampolínu a umyť hrnček od kávy (keby kardiologička vedela o množstve vypitej kávy denne-asi by ma nechala pripútať o lôžko). Tak fajn. Jak sa nadáva v Takashiho hrade-sayonara.

Nie len prstom na mape

18. června 2012 v 20:43 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Na tému cestovanie toho môžem porozprávať fakt veľa. Veď každý víkend som niekde v zahraničí. Napríklad len včera som prešla ďaľších 800km. Ako som vravela-bola som v Klagenfurte. Oh jak ja milujem Rakúsko. Jediné čo ma zabilo bolo, že som spala za celý deň jeden a pól hodiny.
No ale naspäť k téme. Prečo vlastne toľko cestujem? Kam všade? A ako som sa k tomu dostala? Jednoducho.
Začalo to kúpou psa. Potom ako nám umrel vlčiak, mama povedala, že už nechce žiadneho iného. To ju po pár mesiacoch prešlo a kúpili si labradora. Na internete sa jej však zapáčil ďaľší, a to cavalier. Tak pribudol aj on. Kedže je s papiermi, začali sme ako tak chodiť na výstavy. Postupne pribudlo do serky všetky farby tohto plemena. I ja som dostala svoju lásočku. Postupne sme začali chodiť aj do zahraničia. Najprv sme však začali cestovať po Slovensku, len na väčšie vzdialenosti. To, že sme šli do Prešova bolo pre nás neskutočne ďaleko. Terez je nám 400km málo.
Ako prvú krajinu sme začali navštevovať tuším Česko. Chodievali sme stále viac a viac na sever. Neskôr sme tam šli aj na dovolenku. Potom prišlo Maďarsko. Rakúsko. Chorvátsko. Slovinsko. Čierna Hora. Nemecko....a najbližšie sme mali naplánovanú dvojtýžňovú kočovnú cestu do Rumunska a odtiaľ do Bulharska. Bohužial sa to skomplikovalo takže ideme len na týždeň do Bulharska. No čo, aj to je dačo. Aj tak sa veľmi teším.
Konečne sú prázdniny, takže už nemusím vybechávať školu. Doteraz som totíž len málo kedy bola v piatok v škole, kedže som si na víkend odskočila do Chorvátska, Slovinska alebo Rakúska. Pred doma či troma týžďňami do Nemecka. Včera do Rakúska. No je toho dosť.
No a tu je zoznam štátov, kde som už bola:
Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Slovinsko, Taliansko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora. Ono na to, že chodím každý víkend preč, tých štátov nieje veľa. To je tým že my sa stále vraciame do tých istých štátov, len do iných miest alebo aj rovnakých.
Štáty, ktoré sme mali navštíviť: Francúszko, Anglicko, Rumunsko, Srbsko, Poľsko.
Štáty, ktoré chcem navštíviť (v rámci Európy): Francúszko, Anglicko, Ukrajina, Poľsko, Srbsko, Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko, Holansko, Nórsko a Fínsko. Tých ale je....ale asi každý tuší ktorý štát chcem navštíviť najviac zo všetkých na svete :D Áno, je to moje milované Nihon, teda Japonsko :D A verte tomu, že ja tam raz pôjdem!
A moje fotky z ciest:
c.č.

Káva s krvou nemilovaného

16. června 2012 v 19:15 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Ešte stále mám tú náladu pod psa. Všade mám pocit že som navyše. Možno to bude mnou. Už mi skoro všetci lezú na nervy. Doma počúvam len krik na moju osobu už pri vstávaní, a potom, že mám zlú náladu a cítim sa asi takto:
Ten text úplne dokonalo vystihuje moju náladu. "Na konci všetého čo odišlo, je minulosť hnisajúceho zúfalstva a kolíska s nemilovaným dieťaťom."

Choré a chudobné obdobie

10. června 2012 v 18:24 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Foto by me
Takže som chorá...čo znamená že som moc nefotila. Mám tu jednú starú fotku, takže ju dám ešte pred to, ako sa začnem sťažovať.
V podstate je to zo série tých predchádzajúcich len má spoždení.
A teraz sa idem sťažovať. Na chorobou, na školu, na (ne)brigádu a na nič nerobenie.
Choroba: už dlhšie mi bolo divne. Ale až teraz ma to úplne priklincovalo. I keď začínam sa podozrievať, že to, čo ma drží v posteli nieje choroba ale lenivosť.
Škola: mám tam pár známok, ktoré musím poopravovať a kvôli chorobe(?) nemôžem. Na informatiku musím urobiť prezentáciu, lebo tam mám jednotky ale každá je s mínuskom. Tak neh si ju zaslúžim. Z fyziky som stratila zošit. V stredu smesi mali opakovať na písomku v štvrtok. Ale pfofka sa na dvojhodinovke nudila a vyvolala ma. Aká smola. Nevedela som ani ň, kedže som sa nemala z čoho učiť a koho by napadlo, že keď povie, že si budeme opakovať, aby písaomka dopadla dobre, bude nás skúšať nepripravených.
(Ne)brigáda: chcem brigádu. V asi 10 tich obchodov povedali, že sa spätne ozvú. Vysrali s ana mňa. Ale-našla som super kšeft ktorý by mi dal 6€ na hodinu...napísala som tam...a na podiv odpísali....cheli videť moje grafické práce...potom mi napísali že chcú videť fotografie a ich úpravu, vrátane s fotografiou pred úpravou. A čakám, kedy sa ozvú späť. Dúfam, že čoskoro, lebo ma švihne.
Nič nerobenie: som lenivá aj na to, aby som to opísala...
No nič....príjdeme k fotkám:


Alle was ich möchte sagen

6. června 2012 v 19:32 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Na...lange Zeit möchte ich einen Artikel in deutscher Sprache schreiben. Ich weiß nicht warum, aber ich spreche gern Deutsch. Mein Deutsch ist nicht zu gut, aber das macht mir Spaß. Ich habe ein Traum. Ich will gut deutsch sprechen und in Österreich leben. Eigentlich will ich in den beliebigen deutschsprachigen Länder leben. Deutsch spricht man in Deutschland ( die Befremdung! :D ), im Lichtenstein oder in einem Teil der Schweiz. Aber am meistens will ich in Wien wohnen. Das Leben in der Stadt ist nichts für mich und das wird anfangs schwer aber dann werde ich gewöhnen. Und was da? Zuerst ich will die Arbeit finden. Da werde ich mein Deutsch ausbessern. Dann will ich Medizinstudentin werden. Ja-nach dem Studium will ich Ärztin werden.
Ich schreibe oft in deutscher Sprache. Schon ist mein Deutsch besser aber nur wenig. Immer mache ich viele Fehlers. Ich möchte mit der Hochdeutsch ruckfrei sprechen.
Und jezt werde ich ihnen sagen, wie es mir geht. Hmm-schlecht. Ich habe Kopfschmerzen, Rotz, Halsschmerzen und ich habe vielleicht Fieber. Und morgen schreiben wir ein Test-nein, ich bitte nicht...ich werde sterben...eigentlich-ich bin schon jezt tot. Ok, schon ich schreibe dummes Zeug so ich gehe. UFFÍDESÉN.
Und - entschuldigen sie bitte für meine FEHLERS. Ich bin Llama.

Obnoviť normálnosť

4. června 2012 v 20:02 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Tiež ste si kládli otázku, prečo do pekla všetci učitelia všetko nechávajú na poslednú chvíľu? Je to normálne? Na polroka napíšete 10 esejí a slohových prác a pravdaže opravia ich až ku koncu. Celý rok nám nedajú žiadnu písomku a potom zistia že uzavrieť známky z jednej známky nejde. Tak nám na každý deň dajú tri písomky. Potom stresujú že to nestíhajú, lebo ku koncu roka je veľa výletov. Aké nečakané! Kedy dostanú rozum a zistia čo je normálne? A prečo si za normálne kladú toto? Toto nieje normálnosť! Pri pravdepodobnosti 'počtu normálnych hodín za posledné dva týždne' ku 'týždňom krát počet hodín v týždni za pól rok' (to jest asi 4:40 teda 1:10) sa rozhodnú akurát v tedy, kde je to najmenej pravdepodobné a najmenej logické. Kedy dosiahnu normálnosť?! Nikdy! Lebo im sa to páči keď ich študenti píšu 1000-slovovú esej o interpretácií filmu, ďaľšiu takú esej majú komplet vymazať a napísať znova (slovenčina-Antigona), slohovú prácu na angličtinu, naučiť sa všetky látky "od narodenia" na písomky z matiky, riešiť debilné príklady z fyziky, lebo písomka každú hodinu nieje dosť, učiť sa všetko na biolu (to ešte prežijem), čítať tonu starách a nudných prameňov na dejepis, prečítať si ďaľšiu tonu papierov na slovenčinu, k tomu si veselo programovať doma debilné programy v delphi ktoré ani náhodou nemám a čo najviac nepochopím, ísť odpovedať z celej geografie len preto, lebo profesorke sa nepáči že som si známku zlepšila o dva stupne. A toto je tá normálnosť. Fuck the school system.

Pár chudáčikov za posledný týždeň

2. června 2012 v 21:15 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Foto by me
Tak takto vyzerá nuda. Nieže by som si sťažovala....konečne mám jeden víkend čo som doma na Slovensku. Takže si ho užijem---a sakra už je vlatsne pólka za mnou. Ách...

pereeeeex