Takže, viem že ste najbližší článok čakali najskôr fotky z včerajšej cesty ale musím sa posťažovať. Bolí ma niečo. Neže by mi to vadilo, ale nemôžem jesť a to mi vadí. Ale fakt to bolí. Ja som od jakživa človek čo bolesť znáša úplne v pohode, ale ak mi to zasahuje do mojej obľúbenej činnosti tak som naštvaná. Minule čo som nemohla jesť to bolo kvoli tomu že som mala rozfašírkované hrdlo, cca 14 (už si nepamätám presný počet) áft, popraskané pery do krvy a kútiky, potom mi nasadili strojček a dali mi tam dáke betóny a nevedela som zavrieť ústa plus ma to dosť bolelo a teraz mi znova rastú osmičky zuby a mám komplet celé ďasno opuchnuté a bolí ma celá prava stana tváre a ústa pre zmenu teraz neviem otvoriť. Takže rozprávam ala bruchomluvec. Bola som u zubárky a tá mi do toho opuchnutého ďasna narvala niečo, čo vyzeralo ako vyperoxidovaný myší chvostík a chutilo ešte horšie.
Nakoľko zo zubármi nemám zlé skúsenosti (nemám mať prečo, iba raz v živote mi vŕtali zub), tak som sa nebála ísť k nemu hneď na druhý deň. Tu robí vätšina ľudí chybu. Bolí ich zub, ale kedže sa boja zubára (väčšinou majú zafixované zubár=bolesť), tak tam ani za boha nechcú ísť a trpia. Môj brat je taký a potom že čo nemáme doma žiadne lieky od bolesti. Ani sa nedivím keď si ich dáva ako cukríky. Len čím viac ich človek je, tým menej účinkujú. Preto si ja moc lieky od bolesti nedávam. Ak hej, tak to len na ženské problémy :D
Určite poznáte ako bolia zuby. Teda ja čo si pamätám ma bolel tak strašne asi len dva krát v živote, rátajúc toto (klope na drevo). Prvý raz to boli tiež osmičky, to som mala asi tak 12. V tedy som len cítila že mi rastú no neprerezali sa. Tentoraz 2 zo 4 sú už vonku. Ale nebudem vás zaťažovať s mojími bolesťami, stavím sa že každého z vás niečo aspoň troška bolí (možno vás súdim moc posla seba, neviem...).
A aj keby vás nebolelo. Bolesť sa dá ľahko vyvolať. No, ľahko nie ale dá sa to. Rovnako ako bolesť prestať vnímať (moje tajomstvo trpenia bolesti, skrátka to prestanem vnímať...až na zakopnutie, to sa mi moc nedarí xD). Počula som že jedna žena vie úplne prestať cítiť bolesť a že sa nechala operovať bez anestetík. Čo je na tom pravda, fakt neviem. Ľudia si povymýšlajú a zveličujú ale malé bolesti sa dajú ľahko odmyslieť. Ako? Jednoducho. Skrátka na to miesto čo vás bolí nemyslite. Určite sa vám stalo že ste sa porezali a ani ste o tom nevedeli. A akonáhle ste to zistili začalo to bolieť. Alebo ak vás štipol komár. Dokým ste ten štipanec nevideli, nesvrbel. Presne na tento pricíp sa zbavujem bolesti. Nekukám sa na to, a začnem na niečo myslieť tak silno že na nič iné nemyslím a zrazu ako keby tá časť tela, ktorá ma bolí, neexistovala. Skúste to. Ak sa dokážete sústrediť tak sa vám podarí zbaviť bolesti aspoň dovtedy, dokým nepominie jej prvá vlna.
K tomu vyvolávaniu bolesti. Nikto zdravý by si zrejme bolesť nenechal vyvolať, jedine ak by to malo k dačomu poslúžiť. Teraz hovorím o "pokusných králikoch" v laboratóriach ale hlavne o asistentoch (ak sa to tak dá nazvať) Derrena Browna. Priznávam sa, strašne ma ten chlapík fascinuje. Sama sa ho snažím napodobňovať a s ľudmi skúšam isté experimenty, ale zatiaľ mi to moc nejde (mám divných spolužiakov xD). Jediné čo mi ako tak ide, je vyhrať s väčšinou ľudí (okrem spolužiakov) kameň papier nožnice. Je to ľahký spôsob ako všetko vyhrať, remizovať alebo prehrať (podla potreby), ale prezrádzať to nebudem.
Tak a k Derrenovmu vnúteniu bolesti. je niekde video s českým dabingom ale neviem ho násť tak je anglický, ale upozorňujem že ak si chcete video kuknúť celé (tie zuby sú na začiatku) tak je to len pre silnejšie povahy.
Derrena určite ešte spomeniem, tak aspoň budete vediať, kto to je. Zatial sa majte ja idem spať. Zajtra ma čaká ťažký deň. Musím to pretrpieť.
PS: prepáčte za gramatické chyby, písané narýchlo kedže chcem ísť čo najskôr spať. Oyasumi^^
Kvakva alebo "tá ryšavá"- 20 ročný potomok opic, ktorý je tak primitívny, že považuje svet za pekné miesto a optimisticky mu verí. Hlboko v duši však vie, ako sa veci majú a preto ju občas ovládne neskutočná depresia a zklamanie.