Září 2011

I never wanna die!

19. září 2011 v 19:42 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Nie nezbavíte sa ma...som tu zas :D I keď som dlho nepísala. Ale mám výhovorku: bola som v kvázi tábore. Teda...tábor...vojenský výcvik. :D Doslova...ale bolo tam super. Adrenalín nechýbal a sranda už duplom nie. Jediné čo mi chýbalo, a to som zrejme nebola sama, bol spánok. Ale čo nebolo nakoniec bolo. V nedeľu som si to vynahradila ;D
Okej, ja idem...musím is ešte urobiť nemčinu, keďže doteraz som upratovala. Majú zajtra k nám dojsť úplne cudzí ľudia až z Dánska....takže poriadok musí byť -.-"
Tak ja idem, nebojte sa raz napíšem aj poriadny článok. Ale keď teraz nemám o čom...
PS: inak posral sa mi notebook a práve som si uvedomila že som tam mala všetko ohľadom Superlativu. Dni práce. Mňa asi....nenadávam.

Bruchomluvec

12. září 2011 v 21:31 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Takže, viem že ste najbližší článok čakali najskôr fotky z včerajšej cesty ale musím sa posťažovať. Bolí ma niečo. Neže by mi to vadilo, ale nemôžem jesť a to mi vadí. Ale fakt to bolí. Ja som od jakživa človek čo bolesť znáša úplne v pohode, ale ak mi to zasahuje do mojej obľúbenej činnosti tak som naštvaná. Minule čo som nemohla jesť to bolo kvoli tomu že som mala rozfašírkované hrdlo, cca 14 (už si nepamätám presný počet) áft, popraskané pery do krvy a kútiky, potom mi nasadili strojček a dali mi tam dáke betóny a nevedela som zavrieť ústa plus ma to dosť bolelo a teraz mi znova rastú osmičky zuby a mám komplet celé ďasno opuchnuté a bolí ma celá prava stana tváre a ústa pre zmenu teraz neviem otvoriť. Takže rozprávam ala bruchomluvec. Bola som u zubárky a tá mi do toho opuchnutého ďasna narvala niečo, čo vyzeralo ako vyperoxidovaný myší chvostík a chutilo ešte horšie.
Nakoľko zo zubármi nemám zlé skúsenosti (nemám mať prečo, iba raz v živote mi vŕtali zub), tak som sa nebála ísť k nemu hneď na druhý deň. Tu robí vätšina ľudí chybu. Bolí ich zub, ale kedže sa boja zubára (väčšinou majú zafixované zubár=bolesť), tak tam ani za boha nechcú ísť a trpia. Môj brat je taký a potom že čo nemáme doma žiadne lieky od bolesti. Ani sa nedivím keď si ich dáva ako cukríky. Len čím viac ich človek je, tým menej účinkujú. Preto si ja moc lieky od bolesti nedávam. Ak hej, tak to len na ženské problémy :D
Určite poznáte ako bolia zuby. Teda ja čo si pamätám ma bolel tak strašne asi len dva krát v živote, rátajúc toto (klope na drevo). Prvý raz to boli tiež osmičky, to som mala asi tak 12. V tedy som len cítila že mi rastú no neprerezali sa. Tentoraz 2 zo 4 sú už vonku. Ale nebudem vás zaťažovať s mojími bolesťami, stavím sa že každého z vás niečo aspoň troška bolí (možno vás súdim moc posla seba, neviem...).
A aj keby vás nebolelo. Bolesť sa dá ľahko vyvolať. No, ľahko nie ale dá sa to. Rovnako ako bolesť prestať vnímať (moje tajomstvo trpenia bolesti, skrátka to prestanem vnímať...až na zakopnutie, to sa mi moc nedarí xD). Počula som že jedna žena vie úplne prestať cítiť bolesť a že sa nechala operovať bez anestetík. Čo je na tom pravda, fakt neviem. Ľudia si povymýšlajú a zveličujú ale malé bolesti sa dajú ľahko odmyslieť. Ako? Jednoducho. Skrátka na to miesto čo vás bolí nemyslite. Určite sa vám stalo že ste sa porezali a ani ste o tom nevedeli. A akonáhle ste to zistili začalo to bolieť. Alebo ak vás štipol komár. Dokým ste ten štipanec nevideli, nesvrbel. Presne na tento pricíp sa zbavujem bolesti. Nekukám sa na to, a začnem na niečo myslieť tak silno že na nič iné nemyslím a zrazu ako keby tá časť tela, ktorá ma bolí, neexistovala. Skúste to. Ak sa dokážete sústrediť tak sa vám podarí zbaviť bolesti aspoň dovtedy, dokým nepominie jej prvá vlna.
K tomu vyvolávaniu bolesti. Nikto zdravý by si zrejme bolesť nenechal vyvolať, jedine ak by to malo k dačomu poslúžiť. Teraz hovorím o "pokusných králikoch" v laboratóriach ale hlavne o asistentoch (ak sa to tak dá nazvať) Derrena Browna. Priznávam sa, strašne ma ten chlapík fascinuje. Sama sa ho snažím napodobňovať a s ľudmi skúšam isté experimenty, ale zatiaľ mi to moc nejde (mám divných spolužiakov xD). Jediné čo mi ako tak ide, je vyhrať s väčšinou ľudí (okrem spolužiakov) kameň papier nožnice. Je to ľahký spôsob ako všetko vyhrať, remizovať alebo prehrať (podla potreby), ale prezrádzať to nebudem.
Tak a k Derrenovmu vnúteniu bolesti. je niekde video s českým dabingom ale neviem ho násť tak je anglický, ale upozorňujem že ak si chcete video kuknúť celé (tie zuby sú na začiatku) tak je to len pre silnejšie povahy.
Derrena určite ešte spomeniem, tak aspoň budete vediať, kto to je. Zatial sa majte ja idem spať. Zajtra ma čaká ťažký deň. Musím to pretrpieť.
PS: prepáčte za gramatické chyby, písané narýchlo kedže chcem ísť čo najskôr spať. Oyasumi^^

Decko sa vrátilo...

11. září 2011 v 21:17 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Tak a som doma. Prešla som dva krát priečne celé Slovensko. Túto cestu som síce už absolvovala ale to pred dvoma rokmi :D A druhý raz som sa stretla s mojim SB-čkom z Košíc ;) Keď už som toľko cestovala našou krajinou...A viete čo som zistila? Že Slovensko je neskutočne krásna krajina. Je. Ak viete kam máte ísť. Alebo, čomu sa máte vyhnúť. Mne sa bohužial nepodarilo vyhnúť jednému mestu. Ak ste niekto oddiať tak sorry, vy za to nemôžete ale za Ružomberok sa strašne habím ako Slovenka. Veľmi pekné mesto je...neviem povedať. Ale všetko okolo je nádhera. Vysoké Tatry...nevedela som sa vanadívť...niečo úžastné. Spišský hrad...nehorázne krásny, rovnako ako aj iné hrady ako Beckov, Šášov, Strečno, Revište a už ani neviem koťko som ich za posledné dva dni videla :D Veď dám fotky čo som fotila.
Inak vyhrabala som staré fotky jednoho decka a dáko som ich skonbilovala. :D Nesúďte knihu podľa obalu! :D
Inak získali sme čo chceli, bývali sme medzi Košicami a Prešovom a cesta naspäť bola presne 422,2km :D To je znamenie ;D

Východ

9. září 2011 v 17:18 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Takže sa po dlhšej dobe hlásim s "aktualitami". Viem že tu moc zmyselných článkov nepridávam, ale snáď ma za to neukameňujete.Popri škole nestíham písať. Alebo budem úprimná , nechce sa mi. Fakt ma tie cesty do mesta zabíjajú rovnako ako aj cesty naspäť. Mám nervy lebo mám problémy pri prevzatí ISIC karty aj pri učebniciach z angličtiny. Je to celé na dve veci...
Ale inak je v škole fajn. Spolužiakov som dobrých chytila a aj daktorých učiteľov (stále nás neprešli smiechy na triednom xD).
No dobre ak víkendu. Idem znova do Prešova :D Naposledy sme nebývali zrovna v naj štvrti xD ak ma chápete ... :D
Okej ludzé ja idem...
PS: superlative mám rozpísané xD musím dopísať...možno dnes? neviem...

Plačem :,(

7. září 2011 v 16:19 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Určite ste sa aj vy už dozvedeli čo sa stalo..je to hrozné a je mi z toho dosť zle. Vyhaslo 44 životov a medzi nimi Pavol Demitra. Ako veľkého hokejového fanúšika ma to strašne zaskočilo a dokonca mierne rozplakalo....
Minúta ticha za slovenského hrdinu a za zvyšok posádky...

Navždy ostaneš v našich srdciach....

Prežila som to...

5. září 2011 v 18:42 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
... a dosť v pohode :) Bolo super, teda v porovnaní čo bývali spolužiaci vraveli aké tam majú väzenie.
Začítalo to že som počkala terajšiu spolužiačku na stanici, od tiaľ sme sa presunuli do školy. Tam sme hrali frísbí (ako sa to píše mi je jedno :D) s bratom a jeho spolužiakom. Potom sme sa postavili k "našim" a kecali. Nakoniec sme sa presunuli do našej triedy-ako som vravela 4. poschodie. Zničilo nás to. No v triede začína zábava :D To čo sme schytali za učitela, haluzák :D Ale dosť seriózny a starší a hlavne dobrodruh (aké výlety plánuje xD že 4-dňová zdolávačka hory, spanie v stanoch a jedenie pudingu s piškótmi :D).
Potom nás mali naši radimáci zobrať do parku. Lenže sa na nás total vysrali. Tak jasné že celá naša trieda išla domov. Tak som tam išla s céčkarmi. Zoznamovacie hry, akčné hry (Hututu xD), zasa frísbí, volejball....potom radimčatá odišli a ja som tam ostala s radimákmi. No to bolo....alkohol sem a tam, tičkovalo sa ako o život :D Jeden strom, druhý strom....už mali dosť, nie oni idú ešte na pivo...a kedže sa tam už nebolo s kým baviť, šla som domov....v autobude mi nakoniec prišlo dosť zle (nepila som! ale núkali mi a presviedčali ma, nie...ďakujem.) Takže vesely deň :D
Spolužiaci: keď sme sa premiestnili do triedy, všetci celý počet, bola som sklamaná lebo tam nebol aziat. No čo čert nechcel, tak k nám v pólke pribudol vietnamec ktorý nebol zaradený do triedy. Takže je nás okruhlých 30.
To je všetko, ako ste vy prežili váš prvý deň na strednej?
PS: nakoniec som zvolila košelu, kravatu a gate, čo som neskôr troška olutovala lebo bolo teplo jak v...majte sa :D

明日私は 学校 に行きます :D

4. září 2011 v 20:18 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Keci na psychiku
Neviem či je nadpis správne, ak nie tak ma prosím opravte a vyveďte z omylu (tvary ešte neovládam, ostávam pri "masu"). xD Díky vopred.
Takže je to tu. Škola. Stredná. Povedzte mi, že na strednej je fajn, prosím, lebo sa tam mierne teším :F Až na to že budeme mať triedu na 4. poschodí (to je osem schodísk). Aspoň schudnem. A pre tých, ktorí píšu rôzne zaraďovacie testy-cháchá! Ja som ich písala minulý rok, som v I.BG (tak dôležito to znie, že? :D ). Takže budem mať prvý týždeň pokoj. Už sa teším na výlet (trojdňový zoznamovací), na nových spolužiakov (som komunikatývna osoba), na aziatov na škole (budem vo svojom živly), na ping-pongové stoly (môj druhý živoel :P), na kopec odpadnutých hodín, na blúdenie po "veľkomeste", na provokovanie vodičov že mám ISIC kartu (mám voči ním averziu xD), na poškolné túlačky....a už neviem na čo :D
Okej, zajtra vám napíšem ako dopadol prvý deň na strednej :)
ps: prevetrám košelu a kravatu (sukňu/gate ...podla toho ako bude....).

The Gazette Vortex Female version

4. září 2011 v 0:22 | Kureijī Kīra Kvakva^^ |  Videá
Áááách dostalo ma to video....som mŕtva :DD Niečo úúúúžastnéé!!!
Niečo úžastné...ááách som z toho hotová xD takisto je aj Pledge aj Shadow VI II I ale to shadow je trocha nepodarené...
Sayonara :)